strasti matky

kedysi kdesi som čítala, že puberta je na to, aby sa rodičia dokázali odpúta od detí keď im vďaka puberte budú riadne liezť na nervy:) a keď príde ich čas, aby ich dokázali vypustiť z rodného hniezda.

Potvrdzujem pravdivosť týchto slov - ako som sa len tešila, keď mal Adam odísť na internát! Ale keď odišiel...prvý rok ...no, strach som mala! predsa len, on nezjedol čokovek, na obedy ani nechcel chodiť, trochu ho ofúklo a bol chorý, ale ako! pri zvšenej teplote blúznil, v spánku chodil po byte...
A hľa, nielenže prežil, ale i vytrval:))) Síce trochu pochudol, zmizli mu svali, no tie za dva mesiace doma správnou stravou a cvičením opäť nabral a pred dvoma týždňami som odviezla na internát mladého vyšportovaného muža plného elánu a chuti do života pripraveného opäť schudnúť a zostresovať:).
Priznám sa, nie je mi všetko jedno a veru mi stíska srdiečko, keď naňho pomyslím. No využila som jeho neprítomnosť a vyupratovala som  mu izbu!, skriňu! všetky kúty i pod posteľou! a nasťahovala som sa tam s PC:) Konečne mám kút, kde môžem nerušene písať, takže sa dostanem i k blogu, konečne! a i spracovať fotky. Bo ma to už nebavilo ani fotiť, keď som nemohla za PC bez toho , aby som neotravovala Emu...

ot