Spomienky na Atény I.
Pozerám, že mám rozpísaný článok - pokračovanie jarnej dovolenky v Aténach a nestihla som ho publikovať. O 50 rokov by som si už nevedela vyvolať v pamäti obrázky z Atén, tak to sem, na zachovanie spomienok, ešte vložím:)
Atény sú biele. A rozľahlé. ťahajú sa od...až po...
Najstaršia štvrť Plaka, čupiaca priamo pod Akropolou je vlastne obrovská pešia zóna, plná úzkych uličiek s obchodíkmi so suvenírmi, ľudovými remeslami, gýčmi, rovnako ako s originálmi. Raj pre kúpi chtivých turistov. Samozrejme, ani ja som neodolala a nakúpila som tam maličkosti, bez ktorých som nemohla odísť - magnetky a náramky:)
Zľahka prechádza do štvrte Monastiraki, plnej reštaurácií.
Mňa však zaujímal najmä chrám Dia Olympijského, ktorý som mala ako na dlani z reštaurácie nášho hotela.
Chrám začali stavať v 6. stor. p.n.l., avšak dokončili až o nejakých 650 rokov neskôr. Z pôvodných 104 stĺpov zostalo 16, z toho jeden leží na zemi, zhodený búrkou a bleskom. A to musel byť teda riadny tresk, keď sa zrútil, pretože stĺpy sú vysoké 17 metrov s obvodom 2 metre. Majú nádhernú výzdobu a i teraz pôsobia majestátne. Okolie je nádherne upravené, tráva vykosená, miestami už spálená od slnka. O okolie pamiatok sa vlastne staralo mesto asi stále, pretože vykášačov burín som stretala všade.
Tu som zažila i prvé blízke stretnutie s tu voľne žijúcim tvorom. Obe sme sa zľakli. Ona sa odšuchotala do kríka, ja som ju zdokumentovala.
Tá budova v pozadí je hotel, kde sme boli ubytovaný. Úplne najsamvyššie poschodie je reštaurácia s nádherným výhľadom.
Cez Plaku som sa dostala k rímskej agore. Postavili ju Rimania, pôvodná grácka už nestačila. Nie je tam veľa čo vydieť, pretože mramor, použitý na jej stavbu, bol zrecyklovaný na iných stavbách:)
Na jej okraji však stojí Veterná veža, ktorá fungovala ako hodiny. Neďaleko sa nachádza Hadriánova knižnica.
Obe tieto miesta sú úplné rozvaliny a ruiny medzi súčastnými domami, nachádzajúce sa mierne pod úrovňou ulice(veď sa asi kopalo) a to isté, čo návštevníci vidia z ulice, to isté vidia i po zakúpení vstupenky zvnútra. Napriek tomu som si vstup zakúpila a poprechádzala som sa po knižnici:)
Najviac som sa však tešila na grécku Agoru. Agora je vlastne akési námestie s trhoviskom, budovami, centrum obyčajných udí. Proste grécke mesto. Už z výhliadky na Akropole som videla, aká je rozľahlá. ...
Pri vstupe ma prevalcovala vlna žiakov rôznych vekových kategórií - školské výlety. Ale všetci sa v tom priestore akosi stratili. Najskôr ma privítala Attalova stoa. Stoa je stĺporadie a tu je to dlhá, úzka budova s kolonádou. Svojho času slúžila ako tržnica. Dnes by sme mohli povedať ,,nákupné centrum,, :) Teraz sa tam nachádza dvojpodlažné múzeum, plné vykopávok, artefaktov, cenných umeleckých predmetov, sôch. Čo ma asi najviac udivilo, bolo množstvo sôch bez hláv. Niet sa čo čudovať, i ja som tam skoro stratila hlavu od údivu.
Ctila som sa tam úžasne. Všade bola zeleň, kvety, palmy. Raj pre mňa.
Veľmi zachovalou stavbou je byzantský kostolík Svätých Apoštolov, pochádzajúci z 10.storočia. A v ňom(no nestrať z toho hlavu), pôvodné fresky. Teda to, čo z nich zostalo, ale i to je obdivuhodné. Má mramorovú podlahu i mramorový oltár. Mramor je vlastne všade... a je skutočne krásny. Vydrží veky, oplatí sa doň investovať:)))
Na miernej vyvýšenine sa týči Hefaistov chrám. Pochádza z 5 stor.p.n.l. a na svoj vek je úžasne zachovalý. Vraj za to vďačí tomu, že v 7 stor. n.l.bol skonvertovaný na kresťanský chrám. Dnu sa vstúpi nedá, iba koldokola.
V agore sa nachádzala celá rada rôznych budov, svätýň, stoí a stĺporadí, knižnica... Zo všetkého sú základy, zbytky, kúsky. Zovšadia dýcha grégke staroveké umenie, kultúra a ich bohovia
Prechádzka agorou bola vemi príjemná. Slnko pražilo, teplota bola mne vyhovujúca- 30 stupňov, avšak nebol problém sadnúť si pod stromy do tieňa, všade boli lavičky, miesta na sedenia, korytnačky(na tie sa nesadalo), straky a motýle.
.
Atény sú biele. A rozľahlé. ťahajú sa od...až po...
Najstaršia štvrť Plaka, čupiaca priamo pod Akropolou je vlastne obrovská pešia zóna, plná úzkych uličiek s obchodíkmi so suvenírmi, ľudovými remeslami, gýčmi, rovnako ako s originálmi. Raj pre kúpi chtivých turistov. Samozrejme, ani ja som neodolala a nakúpila som tam maličkosti, bez ktorých som nemohla odísť - magnetky a náramky:)
Zľahka prechádza do štvrte Monastiraki, plnej reštaurácií.
Mňa však zaujímal najmä chrám Dia Olympijského, ktorý som mala ako na dlani z reštaurácie nášho hotela.
Chrám začali stavať v 6. stor. p.n.l., avšak dokončili až o nejakých 650 rokov neskôr. Z pôvodných 104 stĺpov zostalo 16, z toho jeden leží na zemi, zhodený búrkou a bleskom. A to musel byť teda riadny tresk, keď sa zrútil, pretože stĺpy sú vysoké 17 metrov s obvodom 2 metre. Majú nádhernú výzdobu a i teraz pôsobia majestátne. Okolie je nádherne upravené, tráva vykosená, miestami už spálená od slnka. O okolie pamiatok sa vlastne staralo mesto asi stále, pretože vykášačov burín som stretala všade.
Tu som zažila i prvé blízke stretnutie s tu voľne žijúcim tvorom. Obe sme sa zľakli. Ona sa odšuchotala do kríka, ja som ju zdokumentovala.
Tá budova v pozadí je hotel, kde sme boli ubytovaný. Úplne najsamvyššie poschodie je reštaurácia s nádherným výhľadom.
Hneď veda chrámu stojí Hadriánov oblúk, ktorý svojho času rozdeľoval mesto na staré(Akropolu) a nové(postavené Hadriaánom).
Na jej okraji však stojí Veterná veža, ktorá fungovala ako hodiny. Neďaleko sa nachádza Hadriánova knižnica.
Obe tieto miesta sú úplné rozvaliny a ruiny medzi súčastnými domami, nachádzajúce sa mierne pod úrovňou ulice(veď sa asi kopalo) a to isté, čo návštevníci vidia z ulice, to isté vidia i po zakúpení vstupenky zvnútra. Napriek tomu som si vstup zakúpila a poprechádzala som sa po knižnici:)
Najviac som sa však tešila na grécku Agoru. Agora je vlastne akési námestie s trhoviskom, budovami, centrum obyčajných udí. Proste grécke mesto. Už z výhliadky na Akropole som videla, aká je rozľahlá. ...
Pri vstupe ma prevalcovala vlna žiakov rôznych vekových kategórií - školské výlety. Ale všetci sa v tom priestore akosi stratili. Najskôr ma privítala Attalova stoa. Stoa je stĺporadie a tu je to dlhá, úzka budova s kolonádou. Svojho času slúžila ako tržnica. Dnes by sme mohli povedať ,,nákupné centrum,, :) Teraz sa tam nachádza dvojpodlažné múzeum, plné vykopávok, artefaktov, cenných umeleckých predmetov, sôch. Čo ma asi najviac udivilo, bolo množstvo sôch bez hláv. Niet sa čo čudovať, i ja som tam skoro stratila hlavu od údivu.
Ctila som sa tam úžasne. Všade bola zeleň, kvety, palmy. Raj pre mňa.
Veľmi zachovalou stavbou je byzantský kostolík Svätých Apoštolov, pochádzajúci z 10.storočia. A v ňom(no nestrať z toho hlavu), pôvodné fresky. Teda to, čo z nich zostalo, ale i to je obdivuhodné. Má mramorovú podlahu i mramorový oltár. Mramor je vlastne všade... a je skutočne krásny. Vydrží veky, oplatí sa doň investovať:)))
Na miernej vyvýšenine sa týči Hefaistov chrám. Pochádza z 5 stor.p.n.l. a na svoj vek je úžasne zachovalý. Vraj za to vďačí tomu, že v 7 stor. n.l.bol skonvertovaný na kresťanský chrám. Dnu sa vstúpi nedá, iba koldokola.
V agore sa nachádzala celá rada rôznych budov, svätýň, stoí a stĺporadí, knižnica... Zo všetkého sú základy, zbytky, kúsky. Zovšadia dýcha grégke staroveké umenie, kultúra a ich bohovia
Prechádzka agorou bola vemi príjemná. Slnko pražilo, teplota bola mne vyhovujúca- 30 stupňov, avšak nebol problém sadnúť si pod stromy do tieňa, všade boli lavičky, miesta na sedenia, korytnačky(na tie sa nesadalo), straky a motýle.
.
Komentáre
Zverejnenie komentára