V uliciach Atén

Do Atén som sa veľmi tešila. Pali išiel pracovne, takže mi bolo jasné, že celé dni strávim sama so svojou spoločnosťou. Aktivitou, ktorú mám najradšej. Dovolenka presne pre mňa! Teplo, pamiatky, čas, prechádzky, nikde sa neponáhľať. 
Považujem to za kus šťastia a som vďačná, že mi bolo dopriate. Užila som si to naplno.

Za tie štyri dni som nadobudla pocit, že Atény sú čisté a vľúdne mesto. Nenastala ešte najväčšia turistická sezóna, turisti sa už tmolili, autobusy vypúšťali zo svojich útrob poznávacie zájazdy a školské výlety. Hemžilo sa to študentmi a artistami. Dopoludnia bol v uliciach kľud, okolo obeda vôňa jedla vábila do reštaurácií. Ja som sa počas dňa prestravovala na kebabe, pite, ovocí a všetko bolo strašne mňam. Večere sme mali spoločné s Palim, tak som sa nechcela prejedať a raňajky na hoteli boli veeeeľmi pestré a bohaté.

Po uličkách sa túlalo dosť psov, prekvapilo ma však, že majú obojky a boli to stále tí istí. Akoby niekomu patrili a iba tak sa túlali po okolí. Neboli ani doterní (až na tohto jedného, ktorý sa ku mne začal prikrádať, keď som si na schodoch jedla pitu, ale to skôr zo zvedavosti ako od hladu) a jedno ráno som ich našla v areáli Acropoly, odtiaľ sa poberali do ulíc:)

Večere boli rušné a plné života. Pod Acropolou sa to hemžilo pouličnými umelcami. Niektorí, ako napríklad táto skupinka mladých hudobníkov, dokázali strhnúť so sebou dav divákov, autá zvedavo zastavolavali, udia si ich nielen fotili, ale i tancovali. Vytvorili atmosféru, ktorá nerozlišovala farbu či kultúru. Neskôr sa k nim pridala dokonca i tanečnica na chodúľoch.

Samozrejme, strážcovia poriadku  dohliadali.

Rána boli tiché a čisté. Na uliciach neboli odpadky, papiere ani smeti. Neviem, či to je tak i počas najväčšej turistickej sezóny, ale je to podľa mňa vizitka kultúry obyvateľov mesta. Milo ma to prekvapilo a zanechalo to vo mne dojem. Veľa budov bolo síce pomaľovaných grafitmi, ale rovnako boli pomaľované i vozne vlaku. Akosi tam tie haky-baky zapadli.