Trošku sklamania pre lenivosť

V utorok po Veľkonočnom pondelku mali ešte školáci voľno. Ema mala chuť sa prejsť, možno sa chcela i porozprávať/vyrozprávať. Usudzujem tak z toho, že sa jej ústa nezavreli.
Keď sa chcem vybrať do prírody za účelom užiť si ticho, tak Emu nesmiem v žiadnom prípade brať so sebou.
Hovorili sme najmä o jej blízkej budúcnosti. O jej obavách zo strednej školy, najmä o rozhodnutí, kam ďalej. Má na to síce ešte rok, ale v hlave má nejasno... Určite i kôli tomu sa rozhodla tento rok pokúsiť sa dostať na bilingválne gymnázium. Talentové skúšky sa jej podarili perfektne. Lepšie ako tým, ktorých prijali...  Ju nie - z priemeru vysvedčenia nedosiahla dostatočný počet bodov :)  Konečne prichádza na to, že známky sú dôležité! A je veľmi sklamaná.
Je múdra, inteligentná, šikovná, ale i lenivá, povrchná a nie je detailista. A že je rebel, o tom ani nehovorím (žiaľ, rebelovať jej povolíme, až keď výsledky jej učenia budú zodpovedať jej inteligencii). Ale taký rebel s dobrým srdcom, ktorý má rád ľudí, spravodlivosť a slušnosť.
Prechádzka nám obom prospela, ukázala mi miesta na hrade, kde som ešte nikdy nebola - nevedela som, že sa tam dá ísť...