Keď snežilo, chumelilo

Bola kosa, až rezala. Za nechtami, vo vlasoch, na perách  Od rána sa sneh chumelil, vietor fučal a my sme sa zbláznili... viditenosť čoraz horšia, po neodhrnutej kľukatej cestu sme šli 30tkou. A tak veľmi som chcela, aby ma niekto obehol a aby som už nešla na čele kolóny, nech sa môžem i ja niekoho držať. Nikto asi nemal odvahu:)  Nenápadná odbočka nás však viedla mimo obydlí a ja som sa modlila, aby sme nezapadli. Nerada by som zažila tú hanbu, že by som musela volať nejaký traktor, ktorý by nás odtiahol.
Vydržali sme to necelú hodinu.  A nezapadli sme! :) Ani sme neochoreli - žiadny zápal priedušiek, močových ciest ani chrípka. Čo nás nezabije, to nás posilní...
Románsky kostolík v Pominovci.

S Lenkou som sa zoznámila v práci. Nastúpili sme do toho šialenstva takmer súčasne - ona o 2 týždne neskôr. Obe sme boli na tom rovnako - vydesené, znechutené, v šoku, ale práca nutná. Sme tam už koľko...4roky? Dve úplne rozdielne povahy, ktoré majú spoločné koníčky a vkus.