Chudla som



Dnes.

Nebudem zavádzať a uvediem to na správnu mieru - upratovala som skriňu. Vonku hnusne, slnko nevykuklo, nuž dostala som záchvat jarného upratovania. Je to veľká skriňa, stojí v Eminej izbe a zaberá takmer celú dĺžku izby. Polovica patrí Eme a polovica bola určená na moje šijacie zbytočnosti. Sebakriticky som si však uvedomila, že šijací stroj vidím iba keď šijem Adamovi kostým, alebo obšívam oblečenie. Na to nepotrebujem tú haldu látok, stužiek, nití, gombíkov všetkých možných farieb a veľkostí.

Sortovanie mi zabralo celé popoludnie. Nechala som si jednu krabicu látok a jednu, skutočne oooobrovskú pošlem jednej pani, kamarátke mojej švagrinej, určite to upotrebí lepšie ako ja, pretože ja sa v blízkej budúcnosti(pár tisíc rokov) šiť nechystám. I keď, nikdy nehovor nikdy. No teraz ma to proste neberie!

Takže mám pocit, že som tak o dvadsať kíl ľahšia. Pozriem do skrine - a hľa, prázdno, vzdušno, upratano. Samozrejme, nebola by to žena, keby to nevedela zaplniť. Veď zima končí, na vrchné police pôjdu svetre a lyžiarske veci a zvyšok zostane Eme...

 

 

pinterest