Pokus o detox

 18.10.2020

Presne pred desiatimi dňami ma P. odviezol do Ružomberka. Deň nato operácia chrbtice. Stabilizacia chrbtice - štyri šróby a dve tyče. Chodím, akoby som zhltla sviečku. Pohybujem sa ako robot. P. povedal, že som vyššia. To asi nie, ale, teda, vystreli ma :)))).  

Prečo? Premýšľala som nad tým rozhodnutím veľmi dlho, čítala som recenzie, rozoberala som za a proti. Deväť rokov... Pred deviatimi rokmi mi neurológ prvýkrát povedal, že si mám dávať pozor, pretože mi bude hroziť operácia. Čo mám robiť? Cvičiť. A ja som cvičila. A pravidelne sa to opakovalo. A ja som cvičila.  Zvláštne, pri určitých cvikch som cítila, že ,, ma tam niečo drží´´. Že ma to nepustí ďalej, asi sú to poskracované svaly... Houby poskracované svaly.... vytečená platnička to bola... jednoducho už nebolo kam ma pustiť :)    

Keď ma seklo naposledy ( ako každý rok), bolo to asi príliš ... lekárka na rehabilitačnom si išla hlavu vykrútiť a jemne naznačila, že to vyzerá -zle:). Na druhom rehabilitačnom, kam som šla na konzultáciu, pretože som potrebovala i iný názor, si hlavu vykrucovali štyria rehabilitačný bratia a tichučko si šepkali.  Výsledok konzultácie u neuruchirurga bol na mne - nemusím, život to neohrozuje. Bolesti môžu zmiznúť, možno, potom sa opäť objaviť, tlači to na nerv a ten postupne môže i nemusí byt viac a viac utláčaný až sa môže poškodiť. Teraz alebo o pár rokov? To nevie nik predpovedať ... 

Rozhodla som sa. Zatiaľ neľutujem. Občas cítim rezavú bolesť pri členku. Uvidím, či zmizne.  Inde nie. 

Operácia prebehla dobre. Sestričky na neurochirurgii sú ako anjeli. Lekári sú ľudský. Rehabilitujem. Je to náročné, ale každý deň cítim pokrok.