31.10.2020
Posledný októbrový deň. Počasie ako sa patrí. Sychravo a zamračené.
Pali v práci od nevidím do nevidím. Spím sama. Prvú noc som mala tak príšerné sny. Keď som sa zobudila, zistila som, že mi tečú slzy. Postupne sa to lepší. V noci sa budím pri každom otáčaní sa, pretože sa musím prevalovat ako prasiatko na grile - celä naraz. Trup ešte nesmie rotovať. Po príchode z nemocnice, keď ma tak neznesiteľne bolel chrbát od neustáleho ležania, som sa v noci párkrát zobudila na to, že sa prehadzujem ako ryba a potom ...áno, to sakra bolelo. V utorok som bola s Palinom na dlhšej prechádzke. Teda, je to smiešne, povedať že bola dlhá ...ak to boli zo tri kilometre, tak to preháňam. Ale vzhľadom na môj stav... a náročná.Na druhý deň som to pocítila. Na pravej nohe, mi tŕpola asi desať centimetrová časť stehna. Veeeelmi nepríjemný pocit na dotyk. Veeeelmi nepríjemný pocit strachu. Ďalšie dni som už toľko nechodila, takze kľudovejší režim a mám pocit, že sa to lepší. Menej je v tomto prípade viac.
Fotky z jesenných Tatier. Príjemná a nenáročná prechádzka k Zelenemu plesu. Odtiaľ cez Svišťovku na Skalnaté plesu. Mala som strach, že to nedám. Vopred som upozornila, že ak tam budú reťaze, otočím sa a idem späť. Reťaz bola a ja som sa neotočila. Bola ľahká. A keď som tam videla hopkať takého malého psíka, nechcela som sa dať
zahanbiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára