7.6.2020
 Vitaj Marika, späť.  Po mesiacoch.... Dúfam, že dozrel čas na návrat. Stalo sa pár vecí, pár okamihov a rozhodnutí a asi nastáva čas sa niekam posunúť. Doľava, doprava, vpred, hlavne nie vzad. S tým súvisí i to, že viac času, v neposlednej rade i “ prístroj “ na fotky a na písanie. Denníka. Notesa.
Skromné zhrnutie
40+. + + +. Nebudem skromná.
Vdaka neslávnej celosvetovej situácii hviezdy rozohrali takú partičkou, až som si začala myslieť, že nám chcú niečo povedať, alebo skôr ukázať.  Počas karantény sa moje kríže zasekli.  Ráno, niekde na polceste medzi vstavaním a vstatím. Už tretí mesiac ma sedací nerv drží v napätí - chceš sa vystieť? zabudni! A tak spolu bojujeme.  Pred týždňom som absolvovala dávku ozónu. Ako som sa dočítala, ozónu by mal pôsobiť omladzujúco až blahodárne.  No, neviem na koho... pravú nohu stále v sede nevystriem a o yoge môžem iba snívať. Aspoň teda snívam v savasane (pozícia mŕtvoly v joge).   Dobre mi padne chôdza. Kým som nemarodila, prešli sme hory-doli. Žiaľ, marodka mi dovoľuje iba 2x 2hodinky do dňa a to mojím slimačím tempom ďaleko neprejdem. Nemôžem sa po tej dlhej pauze hneď rozpísať, veď čo by som robila ďalšie dni-opäť by som musela prestať.    
                                               

Komentáre

Obľúbené príspevky