17.6.2020
Reportáž z čakania.
Ráno vstávam o pol šiestej - kontrola na neurológie. Prišla som tam 6,10 a ....som ôsma. A ordinuje až od ôsmej. Sedieť nemôžem, v čakárni sa dýchať pod rúškom nedá, tak znechutená domov, o chvíľu idem na druhý pokus. Presne kôli tomuto nechcem byť chorá!!!! Ja by som plakala, nadávala, bila, utekala, neviemčovšetko od zúfalstva.... To skutočne, keď človek potrebuje k lekárovi, tak si musí privstať ktoviekedy na časenku a potom tráviť poldňa niekde, kým príde na rad? Alebo si zaplatiť nemalé peniaze, aby bol ošetrený na objednanie?
Dnes nejaké zúfalstvo....sorry...
Komentáre
Zverejnenie komentára