10.6.2020
Sťahovali sme sa niekoľkokrát. Vždy dobrovoľne (aby si niekto nemyslel, že sme boli vyhnaní :) ). Najskôr do prvého bytu, potom do prvého domu, potom do prechodného bydliska, medzitým vysťahovať dom a nakoniec do druhého bytu. Mám v hlave, že jednou z najdôležitejších vecí je mať dobré krabice a obrovskú rolou potravinovej fólie. A mať čo najmenej vecí, harabúrd, drobností, lapačov prachu. To sa, žiaľ veľmi nedarí, ako tak pozerám, nahromadila sa mi tu pekná zbierka kameňov a drievok:).
Ako si tak tento rok hviezdy Rozohrali s nami partičkou životného šachu, jedným z mojich ťahov je dať do poriadku najskôr seba a moje zdravie - keď už jedným z ich ťahov bol šach so sedacích nervom. Druhým ťahom bude dať do poriadku svoje blízke okolie.
Legendárnu Marie Condo som síce nečítala, ale mám vlastné postupy na upratovanie a zbavovanie sa zbytočnosí.
Odvčera u nás zúri akcia ,,vyhod’všetko, čo nepotrebuješ,, . Všetko síce nevyhodím, ale Ema je už zúfalá, že koľko vriec odnášala do kontajnera. Vedľa gauča čaká niekoľko štósov časopisov, ktoré pôjdu do zberu. Čakám dnes na Paliho, ktorý mi pomôže(chtiac, nechtiac), vytriediť káble!  Panebože, načo nám je toľko káblov???
A v neposlednom rade, veľké zaprenie - knihy.  Detské knihy, ktoré teraz určite čítať nebudeme. Je ich cez 70. Pôjdu do priesvitných plastových boxov (aby sme videli, čo v nich je) a do pivnice. Pretože ešte sa čítať budú! Myslím, že keby sme sa mali sťahovať ešte raz, pôjde toho preč omnoho viac.  A bojím sa, že keby sme mali chatu, odvlákame to tam...čo vôbec nie je riešenie.
Tak zdar minimalizmu! Alebo skôr praktickosti



Komentáre

Obľúbené príspevky