vraj fotovýlet

Pali to volá fotovýlet. Zoberieme sa na bicykli, ja si dám to tašky foťák a ak sa mi i podarí fotiť, tak iba mobilom, pretože ...čas ...únava ...terén ...a iné prekážky. väčšinou som rada, že dýcham.
Nedávno sme tak vzali so sebou kamaráta. On teda na bicykli jazdí omnoho viac ako ja, ale asi nečakal odo mňa takú zaťatosť, tvrdohlavosť a vďaka tomu i výdrž. Pretože tento výlet som vymyslela ja:))). Byť to Pali, mesiac sa s ním nebavím a do konca leta sa na bicykel ani nepozriem!, nieto ešte brať ho na dovolenku...
Asi desať kilometrov smerom na kopanice je samota Kykula, kam si chodím vyvetrať hlavu, užiť si ticho, nazbierať byliny a energiu. Do kopcov. Autom. Už dávnejšie sme si vraveli, že by sme si mohli spraviť výlet na rozhľadňu, ktorú odtiaľ vidieť v diaľke. Pešo na celý deň, alebo... desať km tam, desať naspäť. To je nič. Minulý víkend som dala 45... ale po rovinke!
Naložili sme tri bicykle. I Vojtov. Väčšinu času som ho tlačila vedľa seba! Pretože kopce, kopce a ešte strmšie kopce tam a rovnako späť a to ja sa dolu kopcom bojím.
Myslela som si, že vypustím dušu.
 Ale ani raz som nezareptala.
Rozhľadňa Lopeník.