Generácie

Ema a môj otec. Občas nás príde pozrieť. Niekedy sa hanbím, že ja k nim chodím tak málo. Večer sme si urobili prechádzku.

Jeho fotky ani nemám, ani mamine. Raz stál na prahu smrti a vtedy som zistila, ako to začína bolieť. Pred štyrmi rokmi. Bratov telefonát ma zastihol po párty a bol to šok. Ale lekári nám ho vrátili späť. Dovtedy sršal energiou, nezničiteľný a nezastaviteľný. Vek ignoroval, čas neexistoval. Chvíľu trvalo, kým sa dal dokopy, telo spomalilo, dáva mu najavo, že potrebuje oddych. A už je na ňom vek vidieť, čas postúpil. 76. Chcela by som byť ako on a mať toľko energie v tom veku, pretože i keď sa telo hlási únavou, duch je nezlomný!